ZÁKON VEČNOSTI

            V knihe gruzínskeho spisovateľa Dumbadzeho hovorí Bačana Akakijevič pri odchode z nemocnice, kde sa liečil po infarkte, profesorovi:
             „Tieto dva mesiace majú pre mňa hodnotu doterajšieho života! Človek by mal aspoň raz v živote prekonať ťažkú chorobu... To mu umožní triezvo a pokojne zvážiť a zhodnotiť doterajšiu cestu... Dva mesiace vo vašej nemocnici boli pre mňa obdobím ohromujúcich objavov!“
            „Čo takého ste objavili?“
            „Zákon večnosti.“
            „Čože? ...A mohli by ste mi ho prezradiť?“
            „Podstata tohto zákona tkvie v tom, že duša je ťažšia ako telo... Je taká ťažká, že ju človek neunesie... A preto by sme sa mali my, ľudia, kým žijeme, usilovať navzájom si pomáhať. Usilovať sa navzájom o nesmrteľnosť našich duší. Vy o moju, ja o druhú, druhý o tretiu a tak ďalej do nekonečna... aby sme neboli odsúdení na osamelosť v živote...“
            „Nuž veru, objavili ste zložitý zákon, Bačana Akakijevič.“

(zdroj: Ján Chryzostom Korec, Človek na cestách zeme, str. 80)